Takýto človek predsa nikdy nemôže byť šťastní. My si myslíme, že sme slobodní, ale stále nás čosi obmädzuje a musíme za ňu denne bojovať, či už to je v práci, škole, alebo aj v rodine. Vláda jednej strane, bola vystriedaná vládou niekoľkých strán. Za najväčší výdobytok demokracie sú považované slobodné voľby a máme na výber s niekoľkých politických subjektov, ktorích si môžeme zvoliť. Vhodíme lístok do hlasovacej urny a potom sa len dívame ako naši politici štyri roky, ovládajú našu krajinu, rozpredávajú krajinu, vydávajú nezmyselné zákony, ktorím sa musíme podriadiť a my nemáme žiadnu možnosť ovplyvniť verejný život, čo automaticky vzbudzuje ľahostajnosť a nezáujem o verejný život a sme v ilúzii že: ,,Však tí politici to za nás všetko spravia, my na to nemáme žiadnu právomoc a oni vedia najlepšie čo urobiť v danej chvíľi “ Omyl, podstata demokracie je, aby každý občan mohol ovplyvňovať verejné dianie. Systém demokracie bol vynájdený v starovekom Grécku a tam to tak fungovalo. Dnes by takýto systém bol ohrozenie pre vládnuce garnitúry. A tak môžem nazvať tento systém, čo tu dnes vládne aj ako ,,tichú totalitu“ Ako povedal Goethe: ,,Nikto nie je tak beznádejne zotročení ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní“. V médiach, či už je to televízia, noviny, rozhlas, všade sa spomína, že Nežná revolúcia bol prelomový bod v našich dejinách za ,,slobodou“. Tvrdia nám že sa zvýšili platy, je väčšia sloboda prejavu, v obchodoch je väčší výber tovaru atď. Ale páni kapitalisti sú troška povrchní, pretože celý úspech prevratu hodnotia iba podľa dosiahnutých materiálnych statkov. Neuvedomili si, že konzumný spôsob života nevedie k štastiu a k blahobytu, ale skôr k úpadku spoločnosti, ako to vídime po revolúcií. Stále sa len spomínajú aký je pokrok, čo sa týka materiálnych vecí , ale vôbec nespomínajú aký pokrok sa dosiahnul u samotného človeka! Mám taký dojem, že síce majú pravdu, že máme všetkého dostatok, ale človek v dnešnej dobe nehorázne trpí psychicky, aj keď má všetkého dostatok. Dennodenne sa s tým stretávame v správach, ale aj v osobnom živote. Stúpa počet samovrážd, narkomanov, depresívnych ľudí, ktorí vidia nezmyselnosť života, prežíva sa pocit samoty a nepochopenie u druhých a čoraz viac mladších detí konzumuje alkohol, stúpajú násilnosti na štadiónoch a takto by som mohol pokračovať donekonečna. Predsa to nemôžu byť nejaké náhody, že sa toto dnes deje a musí to predsa mať nejaké príčiny a dôsledky. Ja sa pýtam: Je toto ten blahobyt, čo sme všetci túžili po nežnej revolúcii? Každý nech si odpovie podľa seba. Tí čo stále hovoria, že teraz je lepšií život tak to je väčšinou kasta bohatých čo majú majetok, moc a sú slepí voči chudobe, ktorá ich obklopuje a sú tak sebeckí, že si myslia keď sa majú dobre oni, automaticky sa musia mať dobre aj ostatní v ich okolí. Inými slovami: Bohatšií majú čoraz väčšie bohatstvo a chudobnejšií čoraz viac pociťujú chudobu Tvrdia nám, že za komunizmu bola v novinách cenzúra a že to bolo všetko zmanipulované. Po 20 rokoch si myslím, že na Slovensku sa opäť zaviedla prísna cenzúra, ktorá bola spôsobená novým tlačovým zákonom, ktorí dovolí pokutovať novinárov politikom, keď bude v novinách zverejnený nevhodný obsah. Žial, tento zákon nás stalo to, že v hodnotení novinárskej slobody sme spadli zo 7 na nelichotivé 44 miesto v Európe. Hlavný nedostatok komunizmu je vyčítaný nedostatok tovaru a ľudia museli doslova čakať v dlhých radoch, aby si museli kúpiť tovar, ktorý potrebovali a väčšinou, keď prišiel na nich rad, tovar bol pred ich očami vypredaný. Tento problém sa radikálne zmenil po revolúcií, keď v našich obchodov bol čoraz väčšií počet tovarov a človek si mohol kúpiť čo len ,,chcel“. Ale je toto veľká výhoda? Denne si kupujeme veci, ktoré ani nepotrebujeme a potom pôjdeme do zamestnania, kde jediný cieľ a ideál je zarobiť si kopec peňazí, ktoré utratíme na pominuteľné veci a sama robota je nudná, žiadno sa nerozvíjajú naše schopnosti a tým pádom umierame duševne. Riadime sa heslom: ,,Čo je nové, to je dobré“ Napr. auto ktoré si dnes kúpime, tak zajtra už ho nepotrebujeme a dáme do šrotu, pretože je už zastarelé a potrebujeme nový a ,,lepšíí“ model. Tento princíp sa samozrejme vťahuje aj do naších medziľudských vzťahov, kde dvaja partneri, keď na začiaku všetko fungovalo tak ako má, zrazu ako by ich vzťah vyhasol, pretože už si nemajú čo vzájomne dať a potrebujú tento vzťah recyklovať, pretože zostárol a potrebujú si vymeniť partnerov, ktorí by zase do ich života prenieslo čosi nové. Obdivujeme viac vlastností rôznych technických vymožeností pred vlastnosťami človeka. Napr. nás viac nadchýňa nový automobil, ako napr. človek ktorý je dobrosrdečný, láskavý atď. Výsledkom takéhoto postoja je, že dávame prednosť kontaktov s ľuďmi, ktorí majú veľké bohatstvo, ale pritom tí ľudia sú nesmierne chamtivý, hlúpy atď. Na druhej strane človek otvorení k druhým ľuďom, ktorí sa neženie za majetokom a vystačia mu základné potreby, tak ním sa opovrhuje a nespadá do spoločenskej ,,smotánky“. Dá sa tak povedať, že viac uctievame neživú hmotu, než tú ľudskú bytosť. Denne to vidíme v televízií, alebo v bulvároch, kde takz. ,,celebrity“ ktoré nič iné v živote nedokázali a škandály sú u nich na dennom poriadku sa na obrazovkách neustále ukazujú a nemajú tam čo robiť! Vymývajú nám mozgy tým, ktorá ,,celebrita“ sa vyspala s niekým a zase s hentakým, alebo že ,,celebrita“ bola opitá za volantom, ale nič sa sa jej nestane pretože má imunitu. A masovo komunikačné prostriedky naďalej nesmierne zarábajú na ľudskej hlúposti. Takéto vzory dávame našej budúcej mládeži? Pravé celebrity, či už je to vzorný otec, matka, farár, vysoko vzdelaný človek, tak u nich sa po tichu šlape po ľudskej dôstojnosti, pretože takéto hodnoty neprevládajú a nie sú tak akceptovateľné v spoločnosti. Potom sa nesmieme čudovať, že deti sa v dnešnej dobe nudia, dáva sa im málo zmysuplných pozitívnych podnetov a tak hľadajú svoju zábavu v drogách, alkohole a v iných návykových látkach. My si myslíme a sme v ilúzií, že máme slobodní výber, keď ideme nakupovať, či už to je elektronika, potraviny, kozmetika atď. Ale nezabúdajme, že na nás denne vplýva reklama, ktorá nám sugestívnym spôsobom vnucuje, čo si máme kúpiť a manipuluje našími názormi a žial, moc si to neuvedomujeme pretože sme stratili kritické zmýšlanie. Tento systém, čiže kapitalizmus, je založený na chamtivosti, egoizmu, závisti, pokrytectvu - teraz ste sa troška isto zhrozili, ale aby tento systém fungoval, tak musí obsahovať tieto charakterové vlastnosti. Prečo? Podnikatelia, ktorí chcú, aby mali čo mať čo najväčší zisk, ich vôbec nezajíma, aké potreby má zákazník, nechcú jeho dobro, zaujíma ho len to, aby od zákazníka, dosiahnul čo najväčiu kúpyschopnosť resp. zisk. Podnikatelia si musia nasadiť masku milého, láskavého človeka, ktorý vie aké potreby má spotrebiteľ. A zákazník samozrejme si kúpi rôzne výrobky pre svoje egoistické záujmy, ale hlavne preto, aby mohol vzbudzovať závisť u druhých ľudí, aby každý videl, aký je ,,mocný“ ten človek. Tieto vlastnosti sú duševné choroby a spoločnosť, ktorá je založená na týchto vlastnostiach, musí byť automaticky chorá. Bez týchto vlastnosti by kapitalizmus nefungoval a vlastnosti ako láska, dobrota, solidarita by bolo vážne ohrozenie pre tento systém a keby tieto hodnoty viac prevládali v spoločnosti, automaticky systém by sa musel prebudovať na nových základov. Komunizmus preto padnul, lebo bol ekonomicky nefunkčný, ale aj preto, že šlapal po ľudskej dôstojnosti, tak taký systém nemá dlhú životaschopnosť. Súčasný kapitalistický systém je tiež veľký omyľ ľudstva, pretože systém založený na egoizme, materializme a bez nejakých vyšších duchovných ideálov nemôže mať tiež dlhú životnosť. Tak padali v dejinách veľké ríše, pretože bol zhnité z vnútra a navonok sa aj zdalo, že takú ríšu nič neporazí. Hospodárska kríza je toho dôsledkom, že tento systém má obrovské nedostatky. Tento systém nezachránia obrovské miliardové investície vlád na uzdravenie ekonomiky, ale predovšetkým vyliečenie ľudského srdca a naše úplné zmenené vnímanie sveta okolo seba. Teraz, keď ste si toto všetko prečítali, tak možno so mnou nesúhlasite, koľko negatív som pripísal tomu ,,úžasnému“ systému a budete namietať, že máme tú slobodu, môžem si povedať čo chcem ( aj keď povedaný názor nemusí mať žiadny vplyv), môžeme cestovať do zahraničia, atď. Toto sú všetko krásne myšlienky, ale otázne je, ako sú realizovateľné v praxi. O tieto veci treba dennodenne bojovať a nie že keď je už 20 rokov po revolúcii nám všetko automaticky spadne z neba a mi budeme len pasívne čakať. Omyl, pravá revolúcia musí prebehnúť v každom z nás...
